FilipGlejdura

Zametáš pred prahom posledné ohorky mojej pivom nasiaknutej duše a skrývaš sa za milióntym zimomriavkom na mojom nahom tele ja šprintujem po zhasnutom slnku oproti dúhe kde skameneli naše včerajšky a tiene sa navždy prestali pretínať…. – Filip Glejdura

„Vitajte, pán Glejdura. Boli ste už niekedy u podobného špecialistu ?“ opýtala sa ma čiernovlasá, poriadne sexi kosť za stolom. „Tykaj mi, do riti !“ „Dobre teda… tak ešte raz. Filip, bol si niekedy u podobného špecialistu?“ „Máš vodku??“ „Nie, nemám tu žiadny alkohol. A prosím ťa sústreď sa teraz na….“ „Tak choď do piče…!“ […]

Mahagónové ráno si opieralo pery o môj rám svet bol v totálnej presile len moje sny otvorené dokorán bojujúce s opicou spadli do rokliny keď som pred východom Slnka dal zbohom všetkým láskam tackajúc sa mestom ako podivín a len tebe venoval kúsok mojej osnovy boli to pekné časy bola to ruská ruleta čo príde potom keď ju oslovím väčšinou som prehral a predsa si […]

…som si zapálil cigaretu a na konci Popradského námestia kľačal bezdomovec s poloprázdnou plechovkou mincí postavenou rovno pred ním podišiel som bližšie k nemu potľapkal ho po pleci hodil do nej jedno euro potom som ju rýchlo schmatol a začal bežať ako o život po chvíli keď sa mi ho podarilo konečne striasť namieril som si to rovno do miestného nočného klubu […]

Prilievam do atramentu tohto pera prameň mojej krvi a krvácam o trochu menej kusisko mojej samoty vyhryzáva zubami do zákutí mojej duše modlitbu pred zotmením na ktorú je už aj tak neskoro ale mŕtvy anjeli sa predsa len zobúdzajú na znak prázdnych epitafov nedokončené básne boli vždy najkrajšie dokázali sa prehrýzť až do […]

Pozbieral som mince hodené do fontány sníval sa mi sen viac živý ako spontánny pozbieral som mince na úkor tvojich pocitov a v budúcnosti blízkej neviem kde sa ocitol bola si tam veľmi krehká bohatšia než chudoba rozpršaná z môjho vrecka tvoja slza dúhová odkryla si plytký závoj z mojej osamelej ničoty lásky nie je nikdy málo tak ostaň so mnou iba ty počkaj aspoň malú […]

Rátam dohorené špaky na mojej spovednici. Ten posledný je o trochu živší ako ja. Keď má ráno navštívia posmrtní mnísi, dúfam, že budeš moja posledná paranoja. Nebo už vyšlo z módy veď alkohol je lacnejší. Prehry nám visia na šnúre ako špinavé prádlo. Je nás viac mŕtvych ako tých preživších a jeden život je nám strašne málo. Dnes to oslávim v krčme, […]

Prší mi zo suchého neba do tepien nepozvaný sentiment a ja netuším prečo v každej básní je príliš mnoho mojich nahých podobizní ktoré nepoznám … striedmo sa na špičkách zakrádam s gigantickým tajomstvom previnilého šialenstva na lopatkách k ďalšiemu veršu len aby som si dokázal že mám na to OBZRIEŤ SA SPÄŤ prečkať tu kalamitu a s triezvym pohľadom […]

Podvádzaš ma s osudom a trháš moje sny na klamstvá z tisíceho žiaľu a clivej triezvoty hulákam do mŕtvych nôt tvoje meno štvrté nekonečno ma stálo viac pekiel ako samota v tvojich oblakoch vyzliekam sa z hriechov a nahý pred zrkadlom zisťujem že ti nemám čo ponúknuť strácam sa v tvojej tichej nenávisti ako motýľ v osom hniezde a trhám vesmír na dve […]

keď dopíšem túto báseň a budem na sklonku svojej prapodivnej podstaty vymyslím si alibi a ty sa budeš druhé nekonečno zobúdzať v mojej Narnii všetko už bude nenávratne preč, spočítam ti vrásky na šiji a o každej jednej z nich ti porozprávam dlhý príbeh v prázdnej chalupe kde budú po zemi rozhádzané naše kosti nám ostane len jeden ruženec […]

Bol som zhulený úplne na mol a ráno o pol štvrtej plný pocitova písal básne len tebe láska včera ma dostala nejaká chrípka dnes mi nad ránom vtrhli do bytu policajti s drsnými psami bol som zhulený úplne na mol a keď mi policajt šmahom obušku rozdrvil spánkovú kosť začala tiecť krv po mojej novej rozkladacej sedacej súprave akurát som sa chcel obesiť ale nevedel som […]

Priviazal som na špagát dúhu odvliekol ju do starého železa a ráno bolo zase o čosi pestrejšie sused za oknom treťou cigaretou zhasínal Slnko ja som mal šťastie bol som nefajčiar iba alkoholik čo so zhasnutým výrazom tváre podopieral nebo vlastným tieňom a noc čo noc rozbíjal hviezdy na oblohe ťažkým kladivom čo mi ostalo po dedovi […]

Skáčem nahý z mosta do studenej vody a stále nechápem prečo je to tak hľadám medzi tvojimi riadkami krvný tlak a ty píšeš dúhou na moju tlejúcu pahrebu že chceš odvetu začína pršať a fialové steblá rozkvitajú do ďalšej blamáže je niečo nad ránom všade to páchne hrdzou len v mojej izbe ani stopa po živote v osude mám vytetované tvoje pery no v jeho zmluve stále […]

Povedala mi že ma už viac nechce vidieť. Vraj ma tak veľmi nenávidí, že ma nikdy neprestane milovať. No, moc som tomu nechápal, teda vôbec, ale stále som sa jej vypytoval čo sa vlastne stalo. Nechcela mi to povedať. Tvárila sa, že to nič, že to nie je moja chyba a že za všetko môže ona. Tušil som, že niečo skrýva. Niečo veľké. Ale nechcela to dať najavo ani za […]

Váhal som nad životom a pomstou a nikdy sa mi nepodarilo nad ránom vytriezvieť z minulých životov stratený medzi tvojimi riadkami hľadám koniec vety a stále len ten otáznik ktorí mi kradne spánok už ma nebaví na iných planétach stále objavovať možné pointy nočných happyendov výsledok je stále na dosah a predsa tak plytký viem že neexistuje nič ako náhoda tak […]