Koľko dobodaných žíl,
kvôli tebe
premrhaných chvíľ.
Slzami poznačených dní.
Koľko nocí bez smiechu.
Iba v hľadajúcich snoch,
chcem hladiť tú tmu,
útechu.
Bez závratu v každom hriechu.
Iba kvôli tebe kľačím, i
svedomie.
A načúvam,
ako každé moje
bytie srdca trhlinou znie.
Koľko dní bez duše.
Len v tvojich očiach,
cítim nadej pri skúške.
A zahorím vzbĺknutím
plameňa mrazov.
Naše spoločné pády.
Na kríži citu vetra.
V snahe zabrániť
našim skazom.
V strate poddaných
okamihov,
ktoré sme vždy premohli.
Sa tápa kryha zabudnutia,
Ktorú naše snahy o vzlet
prebodli.
-Glejdura Filip