Vo svetle snov
mihajúceho rána
sa dostal až na koniec
tvojich želaní.
Prebudil sa.
Pohynuli spomienky
10 minútového spánku
nočných hviezd.
Ukrajoval sekundy aby
nemusel otvoriť oči,
lebo jeho pohľad
zahalila tvoja slanosť.
To ona ho každú
noc prenasleduje
a víri v ňom
ako hmla cez roj včiel.
–
Kráčam cestou a
kopem guľatý nezmysel
pre ktorý žijem ale teraz
stráca hodnotu.
Prečo ?
Zrazu z druhej strany
konca sa vynára niečo
hodnotnejšie. Ty.
Preto !
Bude to len Ahoj
ktoré v nás na
najbližšie 2 dni
opäť premietne
celú minulosť
našich snov…
Bude to Ahoj z
hĺbky duše
ktorá sa na moment
povznesie.
Sme oproti sebe necelých
20 metrov a môj
dych už doznieva.
„Ahoj.“
Pozrieš mi do očí
a naše pohľady
sa spoja.
Mám chuť ťa
uniesť a ty budeš
súhlasiť len ak
ťa nikdy nevrátim.
Tvrdí tvoj nezabudnuteľný
pohľad.
Na sekundu zastal
svet a čas sa
vrátil o pár mesiacov
dozadu.
Do chvíľ, na ktoré
naše pery nezabudli.
Ani nezabudnú.
A do našich hláv
sa postupne vlieva
slabosť.
„Ahoj,
chýbaš mi.“
Nič krajšie som dovtedy
nepočul.
Otočil som sa a
začal bežať za tebou
hoci si stála vedľa.
Objal som ťa a
nekonečne pobozkal.
Ale, to len v predstave.
„Prestaň.“
Zmohol som sa iba na to
a pokračoval ďalej
s tisícami hlasov
v hlave. -Otoč sa a
pozri sa posledný
krát na dievča
ktoré si odmietol
a ktoré miluješ.
Neotočil som sa.
Zbabelec vo mne vyhral.
Hoci to bola najťažšia vec
ktorú som dnes spáchal.
Už som aj zabudol
kam kráčam, kde som sa
vybral.
No pokračoval som ďalej
v pomýlení že sa opäť
zjavíš oproti mne.
– Glejdura Filip