Nedokončené sny
spoločného večera
dýchajú,
nie len vo mne.
A tá jediná iskra
minulosti sa roztavuje
v hlbočíznej sile
nášho zabudnutia.
Každá noc spytuje
moje roztrhané svedomie,
do ktorého sa hádžeš.
Ako dúha do dažďa.
…začne prerezávať kvapky.
A to oni ju spôsobili.
Preto hviezdy kričte
a
slnko nech mlčí…
– Glejdura Filip