Slepý výstrel

3. septembra 2014, Filip, Nezaradené

 

Hulákaš v ňom ako utopené jadro mora.
Čo chcelo vyrásť. Vzklíčiť. Narodiť sa.
Opustený v lese strom. Zaniká v ňom kôra.
Skúsi veriť. Sklamaniu. Či sám opustiť sa ?

 

Posledný výstrel padá nehou na zem.
Chce to inú zbraň. Možno ľahší cieľ.
Mrzuto klamlivá a ukradnutá priazeň.
Padá dole. V úniku. Vlastných striel.

 

Je ťažké nájsť odvahu znova veriť.
Keď iným poznačená je netrpko.
A každou nocou. Do neho mieriš.
No si preč. Jeho uletené vtáčatko.

 

– Glejdura Filip