. . . a vtáky zmŕtvych nevstávajú

16. októbra 2014, Filip, Nezaradené

 

V dažďovom sne
ma utopíš ako slnko dúhu
keď zhasne.

 

Iba lúče kde si blúdia
do neznáma a tam
naháňajú svoje svetlo.

 

Ja som naháňal teba
a ty moju neprítomnosť.
Súhra ako letný sneh.

 

Ešte som ho nevidel.
Ale existuje tam niekde
hlboko za naším spektrom.
Som si istý.

 

O tebe to nemôžem povedať.
Síce som ťa videl a cítil.
A žil v tebe.

 

No teraz si mi ukradla
celý svet a ja odrazu
netuším kto som. A kde ty.

 

Sme jeden vták ktorý
letí dvoma smermi.
Dve krídla ktoré
idú opačným smerom.

 

A kým nesplynú v jeden cieľ,
vták zahynie.

 

– Glejdura Filip