Tak ďaleko počuť
tvoje kroky
a
tak blízko ich cítiť.
Vyklopkaváš mojím
snom aby ešte neotvárali
oči.
Ešte chvíľu zhasnite.
A kričte dušou do ticha.
–
Vydržal ozvenu
spomienok
umlčaných hviezd
čierneho rána.
Blúdil tichým vreskotom
a oči pršali
ako sa pohár whisky
vyprázdňoval.
Bolestivým smiechom
tíšil hlad po tvojom tele
čo kradlo mu sekundy predstáv
a
stekal spomienkami
ani vosk po sviečke.
Strážny anjeli
ho kopali do ksichtu
a
on im ďakoval.
Zaliaty krvou z vnútra
prisahal na nesmrteľnosť
odtrhnutých krídel.
Vypil tretiu fľašu
aby prežil
do ďalšieho rána.
A
nocou cestoval do pekla
kde si ho čakala a zdrhla
do ďalšej žijúcej noci.
– Glejdura Filip