Výkriky v tme a ticho v dave.
Po lúkach naháňa svoj smiech.
Po večeroch priepasť v hlave
tíši vodkou srdce, hriech.
Spánok do očí sa rehoce.
Mesiac vrhá jeho tieň.
V prítmí slzami sa ligoce
bez nádeje, snov a žien.
Jeho krátky život, dlh jej spláca.
Ona živí sa jeho korisťou.
Kým krvavý sonet sa v žilách stráca
svet hýbe smutnou bytosťou.
– Glejdura Filip