Číhajúc na biely plafón ktorý aj tak nič nehovoril sa snažil rozhodnúť. Na zemi ležala rozbitá no už prázdna fľaša vodky. Vedľa nej aký si biely prášok. Všade neporiadok a za oknom vypadnuté šťastie. Vyhodil mincu do vzduchu. Na jednej strane mince ona, ktorá možno už zabudla. Ale čo ak nie. Čo ak čaká na neho. Vedel čo chce. Veľmi mu chýbala. Bola pre neho dokonalá. Nič mu v srdci netíšilo bolesť tak ako spomienka na to, keď ju držal za ruku a hľadel do očí. Vtedy svet stíchol a láska pretekala vzduchom. Teraz tu bol iba sám s bolestivým pohľadom. Vedel že ak za ňou nepôjde a vnútro nevyriekne, život skončil. Bude iba existovať. Ako najvyšší výherný jackpot v ohni. Vedel, že ak to neurobí, inú milovať nebude. I keď prežije s ňou celý život. Bál sa že by mohol zlyhať.
Na druhej strane mince vlastne ani sám nevedel čo. Iba opitá samota. Ak by stretol to dievča, iba sa s ňou rozprávať by bolo pre neho ťažšie ako objať blesk. Nevyjadrená láska je 100-krát horšia ako odmietnutie. Rozhodol sa ! Pozbieral všetky city zo zeme a bol si istý že teraz to zvládne. Cítil akú si silu čo dokáže pred tým dievčaťom s vierou stáť a srdce vylievať.
„Tak dobre… Bože pomôž “… zaznelo v tichu ktoré prerušilo dopad mince na zem. Rozhodnutie ktoré bolo nad jeho hlavou asi zlomok sekundy spadlo medzi črepiny vodky. Pozrel na mincu a vykríkli slzy, ktoré boli teraz horšie ako smrť. Nevedel prečo odhodlanie zmizlo. Veľký nádych a výdych. Odrazu sa nevedel nadýchnuť. Nevedel čo sa deje. Spadol na zem. Lapal po dychu ale nič. Ležal na podlahe, zvíjal sa a začal si dávať päste do krku. Hrdlo nepovolilo. Po pár sekundách jeho pohyby utíchli. Duša vypadla a mlčky na kolenách sa dívala. Na chlapca, ktorý niekomu venoval posledný výdych. Znudený anjeli mali ďalšiu prácu. A láska napokon zvíťazila v posmrtnom živote…
– Glejdura Filip