Vysychá kvapka
tichým tónom v
pahrebe ohniska.
Omámeným pohľadom
nočnej samoty pri
vyhasinajúcej vatre
sledujem padajúcu hviezdu.
Zahalený mesiac sa
skrýva za oblaky a
pomaly zhasíname spolu.
Ty v dialave prcháš
pozerajúc oknom
cez mokrý rukáv
čo tíši zaplavené oči.
Ešte chvíľu tam stoj
nech vatra dohorí a po
zvyšok bytia nájdi tu iskru.
Čo vzbĺkla a stratila sa.
– Glejdura Filip