Pre prvú lásku čo hľadí ma tmou.
Za oblakmi skrýš a ja tam s ňou.
Za prvé city bez zábrany.
Za úprimne vyznania.
Za odvážne kroky z tmy
kde späť vtiahla ma.
Čo vzniklo vtedy, nikdy neodíde.
Čo stalo sa, nemožno zabudnúť.
Čakám hlúpo kým ku mne príde,
tichým tónom srdce roztrhnúť.
Veď láska píše ma do slov.
Do bezvedomia nočných chvíľ.
Kým môj život nebude s ňou,
zhasne slnko, mesiac a ja s ním.
– Glejdura Filip