Spomínam na mdlobu,
keď som jej povedal,
je koniec.
Spomínam na sny,
keď som pochopil,
že klamstvo
nie je vzorec.
A v tých snoch,
stále jestvuje
úprimná bolesť.
Kam sa vytrácaš s
mojím šťastím.
Kam sa vytrácaš, počkaj,
kým otrok zaspí.
Len počkaj dievča,
a ty,
ty pocit zhasni.
A ja uvezním ťa
do ďalšej básní.
Čo vznikla pod mesiacom,
chlapcom prázdnym.
Čo kedysi,
kedy si veľmi dávno,
bol s niekým šťastný.
– Glejdura Filip