Prudkým tokom vody ma naberáš.
Môj odlomený breh ticho odplával.
V hustom lejaku po tajme zazeráš
ako ma strmý svah ostro bozkával.
Cencúle visia nad hlavou a topia sa.
Sme ako blesk bez čiernych mrakov.
Žijeme v nenávisti no láska vracia sa
ako lúče slnka do temných oblakov.
Vyvierajú zo mňa tvoje dotyky úst.
Pŕhliš pod hviezdami moju samotu.
Neboj sa prísť večer za mnou a skús
vziať tejto posvätnej noci nahotu.
– Glejdura Filip