Neviem čím zaujať ťa
nech si priazeň všimneš
či nezáujem podoprieť
stále si inde.
Iba ty vnútri bdieš
i keď čas nás odlomil
naše puto dal preč
a do mňa ťa odhodil.
Čírym leskom ma omáčaš
do strhujúcej búrky
kam dovidia moje oči
vždy tam kde nie si.
Doteraz po mne siahaš
krehko sa už rozbilo
do strnulých nôt
čo nevedia nájsť tón
do pár blízkosti
tak kde si.
– Glejdura Filip