Nepravidelným tokom vody
ma unášaš
do nočného ticha
a pridávaš ďalšiu jazvu.
Mesačným výkrikom
ťa podvádzam
s tvrdým alkoholom
kde utápam falošný
smiech.
Ukladáš ma do postele
ako svoju korisť
a spúšťaš kotvu z lode
v strede oceána.
Chápem.
Som len básňou
pre žraloky.
– Glejdura Filip