Krídla tíško polykajú
strpnutý vánok vetra
čo im vteká do tela.
Príkri zrak zatvára oponu
smädných očí bežiacich
za šťastím.
Kruhovým oblukom po okne
kreslím na oblohu
zmiznuté slnko.
Mierim na terč samoty
a po slepiačky triafam stred.
Boh gumuje moje zajtrajšky
čo už dávno prestali existovať.
Skormútený hlas
topiaceho chlapca
zachraňuje hlboká voda.
Moja prvá a posledná výhra.
– Glejdura Filip