Vidím ťa v sebe
ako nežný výstrel
diablovej duše
tobogán jeho krvi
vyteká mimo
nášho teritória
vkladáš mi do nôt
ešte jeden život
potom ten víchor
sama zahraješ
zriedka sa rozpadneme
no nerozbitnou
krehkosťou
máme o sekundu
spoločný vesmír
pod nohami
a keď si lúčením
posunula spánok
o hodinu ďalej
ako by som odchádzal
na 10 rokov preč
hoci sme sa ráno
opäť videli
som pochopil
že Boh existuje…
– Glejdura Filip