Pri západe roztrúsených citov.
Tlačiacich do očí príliv riek.
Trčí fádnosť čiernobielych snov
v romantickom bludisku hier.
Pri západe roztrúsených citov.
Vyžmykaného jasu dní.
Bojuješ stále s tým istým citom
topíš sa v sebe s ním.
Sekundy stratili pojem o čase.
Myšlienky skáču dole z útesu.
Pod posteľou rozdrvené šťastie
čo nočné krídla navždy unesú.
– Glejdura Filip