Zatvorené okná
nevinne
vytŕčajú z hláv.
Vo víne sa stráca pravda
a jeden zamilovaný
alkoholik…
Svet ma pobozkal na líce
a hodil za hrsť soli
do očí.
Spomienky ma opíjajú
vráskami na tvári
a pár tvojich stôp
v dychu.
Utópia na kolenách.
Čakám kedy hviezdy
do mňa spadnú aby
som ich vyvracal.
A niekde medzi:
– týmito riadkami
– nedokončenou poéziou
si nezvestnou
… ty
– Glejdura Filip