Hlboko zaborený
do tvojich kostí
lietam si v nich
ako motýľ vo fľaši
tak slobodne krásny…
a keď si mi v noci zavolala
skrýval som sa
v ďalšej nepravdivej
básní o tebe
ako ťa milujem
a ty ma nepoznáš
hoci toto bola pravda
povedal som ti do telefónu
že mi chýbaš a bez teba
to jednoducho nejde
ty si potom položila
tak som si nalial
ďalšie deci
a takto som si
ťa nalieval
až do rána
kvety sa von
skrývali pred
slnkom
a ja si už nepamätám
tvoje meno s ktorým
som sa pobil
v týchto riadkoch
a keď som ťa odprevádzal
včera domov chcel som
aby si dnes pochopila
že si len jednou
z tisíc
ktorú ľúbim
a jednou z milióna
ktorú naozaj milujem…
bohužiaľ lúče Afrodity
ma bodajú každú sekundu
a tak si ťa po nociach
nalievam…
a nikdy neutopím.
– Glejdura Filip