Kĺžem pomaly prstom
po rozochvene
nahom tele.
Ty potichu čakáš
kým sa oddám
šumu spoločného
vzrušenia.
Oblaky za oknom
hádžu ľadovce
do našej izby
ony sa stihnú roztopiť
skôr ako sa ich dotkne
naša rozkoš
a smútok z nás
začína opadávať
ako šišky zo stromu.
– Glejdura Filip