Keď objímam v noci dúhu.
Po lúkach kde rastú kvety.
Keď v ráne zhasne slnko.
A ja prosím o kúsok nehy.
Ty čítaš ma ticho v riadkoch.
Večer zhasneš v mojom tele.
Vyhladli odpovede bez bodky.
Keď sa navždy stratím v tebe.
Zaspávaš na špičke pera.
Keď beriem do ruky papier.
A nežne opíjam sa pocitmi.
Cudzie oči a láska rastie.
Biely holub nad nami krúži.
Nebo sa nakláňa k nohám.
Objali sme v noci dúhu a
zhltli sme ho celé do tla.
– Glejdura Filip