Slzy hlboko vyrývajú,
do zvráskavenej tváre
spomienky.
Kyslosť tečúca z očí,
končí v ústach,
ako tvoje dávno stratené
pery,
na tých mojich.
Prehltol som jeden život.
Ten tvoj. A teraz neviem,
na ktorej planéte
a koho cudzom tele,
vyschýnajú tvoje dotyky.
A tak sa opíjam
z prázdneho pohára
samotou,
až do dna
tejto básne…
– Glejdura Filip