Otvoril som ti dvere
no ty si vošla
kľúčovou dierku
a keď si za sebou nezatvorila
rýchlo som pozbieral
rozhádzané kúsky
môjho srdca
všade okolo postele
skryl som ich pod vankúš
a keď som sa tváril že spím
ty si tie kúsky
ktoré vlastne patrili tebe
všetky zobrala a skryla
do svojho vrecka
do ktorého teraz siahaš
noc čo noc
a spoločné slnko nie a nie vyjsť…
– Glejdura Filip