Zatrepotal krídlami,
nadýchol sa
cez slamku dúhy
a hlava mu vyčnievala
z oblohy.
Deň s nocou
si to ďalej rozdávali
v šachu a len Boh
bol pat.
Tak to nejako sa zachumelilo
po dlhej noci ktorá ostala
navždy v ich trezore.
Postupne mizli v okovách diabla,
splývali s časom, ktorý
hasil smäd potom
z ich nahých tiel.
Len smrť ktorá sa znásobovala
v banku, si tých dvoch
nikdy nenašla.
Podobne ako láska…
– Glejdura Filip