sa ich svetlá
v prudkom páde
dotýkajú nás
a ty si nezablúdila
až k môjmu domu
do
spálne
ľahla si si a
povedala
naozaj
ho
milujem
a ticho zaspala
….
ja
som
sedel
vedľa
teba
márne čítal
zatvorené viečka
a do rána
som si tisíc krát
potykal
s vodkou
a kým slnko
hľadelo
na inú polovicu
zeme
dlaňou som hľadil
samotu…
– Glejdura Filip