Do pece
v ktorej vyhasínala
spoločná minulosť,
prikurujem vlastnými kosťami.
Neostalo mi ich už veľa
a ty ich napriek tomu
polievaš benzínom.
A podkladáš ďalšie.
Ja sa zatiaľ budem tváriť,
že to nebolí.
A otvorím ďalšiu fľašu.
Ale najskôr dopijem túto
báseň.
Kým sa naše zamrznuté ľady
budú ďalej škvariť
uprostred ohňa
a silno zavíjať.
Ale nikdy,
nikdy sa neroztopia.
A ty to vieš.
– Glejdura Filip
…
https://m.facebook.com/poeziafilipglejdura