to len oči
sa kĺžu po lícach
do rozbitých dlaní.
Vonku nás obsiera
ďalší
z milióna dní
a my napriek tomu
večer čo večer
naťahujeme budík.
A keď si jedného dňa
povieme dosť,
ráno sa zobudíme
a okolo nás
budú stáť
najlepší priatelia
zistíme,
že sme na smrteľnej posteli
a že je kurevsky neskoro…
– Glejdura Filip