a noci plné hriechov
do vreciek.
Zdvíham nad hlavu
za hrsť blata,
čo som vyhral.
Šťastiu som vytrhol
všetky zuby a ono
mi stále verí.
Naivné.
Štvrtý deň bez spánku
pijem dvanástu kávu
ku vodke.
Oči plné močiarov
vypľúvajú bahno
a srdce plné teba
vyhladlo…
Občas už ani nevnímam
keď sa zastaví.
Krv v tele
mi noc čo noc
zamŕza
a každé ráno počujem
ako sa mi lámu ľady
v žilách.
To všetko,
pre tvoje slzy,
čo sa vylievajú
…
do iných riek.
– Glejdura Filip