Konzumujem samotu v dvojdecákoch
a pri šiestom sa mi zaplietaš do náručia
padajúc hlbšie do môjho dna,
pamätám si
keď teplo tvojho dychu
vlievalo do mojej krčnej tepny
farby z dúhy
skáčem do jazera
a posielam ti kruhy na vode
spočítaj ich a vynásob nulou
možno ešte existujú
zlomené priestory
– Filip Glejdura