Po nociach sa dotýkam
smrti a šialenstva
ktoré mám spečatené
v krvi.

 

Strieľam oproti mesiacu
prázdne slová a básne
a už dávno nečakám odpoveď.

 

Z bláznivého chlapca
vyhasol len posledný ston.
Kedysi ti veril viac ako smrti,
zriedka nie,
ale vždy existujúco miloval.

Vyžmýkal som tiene
z mojich kŕčov
na špinavú zem
a možno si túto noc nespala
a počula tiché ozveny.

 

To len moje svedomie
čo nikdy nevytriezvelo
pomaly a bezbolestné
posledný krát vyschlo

 

na tvojich perách…