Skáčem nahý z mosta
do studenej vody
a stále nechápem
prečo je to tak
hľadám medzi tvojimi riadkami
krvný tlak a ty píšeš dúhou
na moju tlejúcu pahrebu
že chceš odvetu
začína pršať
a fialové steblá
rozkvitajú do ďalšej
blamáže
je niečo nad ránom
všade to páchne hrdzou
len v mojej izbe ani stopa
po živote
v osude mám
vytetované tvoje pery
no v jeho zmluve stále
chýba tvoj podpis
včera som nakreslil
na papier Slnko
dnes som ti ho chcel poslať
ale ono zhaslo
a tak som do prázdnej obálky
plnej spomienok zabalil
len svoje zimomriavky
a ticho zostarol…
– Filip Glejdura