keď dopíšem túto báseň
a budem na sklonku svojej
prapodivnej podstaty
vymyslím si alibi
a ty sa budeš druhé nekonečno
zobúdzať v mojej Narnii
všetko už bude nenávratne preč,
spočítam ti vrásky na šiji
a o každej jednej z nich
ti porozprávam dlhý príbeh
v prázdnej chalupe
kde budú po zemi rozhádzané naše kosti
nám ostane len jeden ruženec
a pár drobných na nedeľnú oferu
vtedy si prvý krát uvedomím,
že to všetko
fakt stalo za to
láska…
– FG