prečo v každej básní
je príliš mnoho
mojich nahých podobizní
ktoré nepoznám

…

striedmo sa na špičkách zakrádam
s gigantickým tajomstvom
previnilého šialenstva
na lopatkách

k ďalšiemu veršu
len aby som si dokázal
že mám na to

OBZRIEŤ SA SPÄŤ
prečkať tu kalamitu
a s triezvym pohľadom
pokojne zaspať

a zobudiť sa
aspoň
v budúcom živote
zaduseného rána

potom sa utopiť v
cigaretových vodopádoch,
v krvavých očiach,
v mrzutej láske ktorá stále končí
iba epitafom

a v dobe
ktorá mi neostala
nič dlžná,

je totálne
ako ja

na mol…

– FG