Mahagónové ráno
si opieralo pery o môj rám
svet bol v totálnej presile
len moje sny otvorené dokorán
bojujúce s opicou
spadli do rokliny
keď som pred východom Slnka
dal zbohom všetkým láskam
tackajúc sa mestom
ako podivín
a len tebe venoval kúsok
mojej osnovy
boli to pekné časy
bola to ruská ruleta čo príde potom
keď ju oslovím
väčšinou som prehral
a predsa si pamätám noci
keď sme zabudli
na predohry
bola to rebélia
boli to kŕče
a bolo to všetko čo sme nemohli
boli to škeriace sa rána
čo si opierali pery
o môj prázdny snár
bol to totálny chaos
v ktorom som namiesto
šťastných koncov
ostal
iba sám…
– Filip Glejdura