FilipGlejdura

Pokus o (asi) poviedku – POKRAČOVANIE
ČASŤ 2.

Dúfal som že ma tu po tých rokoch nikto nebude poznať a tí čo ma poznali, budú už mŕtvy. Zašiel som až na kraj mesta a na rohu som zbadal jedno okno kde sa svietilo. Sadol som si za pult. Smrdelo to tu ako v starobinci, ale pôvabná žena za pultom so smutným až morbídnym výrazom na tvári ma ihneď pohľadom presvedčila, aby som ostal. Poobzeral som sa okolo, ale na počudovanie tu nikto iný okrem mňa nebol. Objednal som si dvojitú whiskey. Vás som tu ešte nevidela. Usmiala sa na mňa. Tak dúfam, že po dnešnom dni, ma ešte niekedy budeš chcieť vidieť. Prečo ? Ste azda násilník ? Tých sa ja v žiadnom prípade nebojím. Je ich tu viac než dosť. Už som si zvykla. Nie, to nie som. Ja ponúkam ženám len to, čo chcú alebo požadujú ony.
A ako si to myslela s tým, že si si zvykla ? Máš tu azda nejakú gorilu, alebo sa len jednoducho necháš na pospas… NIE !!! TO V ŽIADNOM PRÍPADE… nedovolila mi dokončiť vetu a zvýšeným hlasom mi skočila ihneď do reči. A gorilu tu nemám, opäť sa usmiala. Tak potom ako ? Neverím, že také nežné stvorenie ako ty, rada zatvára ruku v päsť. Nie, to nie. Vlastne niekedy aj to. Ale to iba keď vidím, že ten ožran ma už viac než dosť a že ho zmaknem za pár sekúnd. Ufff, to nemyslíš vážne ! Nechcel som jej veriť. Samozrejme, že áno. Po čase, ktorý som tu strávila, ma štvrte Neapola naučili jedno. Keď ukážeš strach, prehral si. Myslím, že toto mesto nie je pre ženy. Áno, máš pravdu. Pochopila som to hneď prvý mesiac ako som tu prišla. Ale páči sa mi tu a postupom času sa naučíš kopu vecí, napríklad ako galantne zvládnuť situácie o prežitie. Haha, tak že niekde vo vnútri tej na oko nádhernej postavy, je háklivá hrdinka ? Nahlas sa zasmiala a neodpovedala. Medzitým do baru vstúpili štyria chlapi. Sadli si blízko vchodových dverí na kraj baru. Jeden z nich zakričal, Lusy, Lusy, príď prosím ťa… Dáma s ktorou som sa bavil sa rozbehla z poza pultu za nimi. Zatiaľ čo tam stála a písala si niečo do nápojového lístku, som videl ako jej jeden z tých chlapov prechádza rukou po zadku. Rýchlo odstúpila o krok ďalej. Vrátila sa za pult a začala čapovať pivo. Pozrela mi rovno do očí a ja som nemienil odvrátiť zrak. Priatelia ? Opýtal som sa. Ani nie, iba tu chodia často a odídu až kým tu nenechajú vysokú tržbu. Tak že oni mi chcú skaziť tento príjemný večer ? Nalej mi ešte whiskey. Haha, prečo by ti ho mali kaziť ? Mal si niečo v pláne ? Pozrel som sa jej opäť do očí, ale neodpovedal som. Naliala mi dvojitú whiskey a potom ďalšiu. Asi po šiestej runde sa ma opýtala. Fajčíš trávu ? Nie ďakujem. Zbalila si veľký joint a netrvalo ani dve minúty a ohorok hodila do popolníka. Lusy !!!!! Ty čupka !!! Kde trčíš… sme smädný !!! Postupne sa ozýval intenzívnejší krik z poza môjho chrbta. Rozbehla sa za nimi a počul som, ako jej jeden chlap hovorí: ACh Lusy, Lusy… My ťa tu všetci milujeme a ty si narazíš takého vychrchlého kokota ? My ti nestačíme ? Počul som ako jej jeden z tých chlapov dal silno po zadku. Okamžite mu dala facku. Páči sa mi tvoja drzosť. Odpovedal jej. Vrátila sa naspäť. Už viem prečo ten smutný výraz na tvári. Prosím ??? Šibe ti ??? Nie, ale tebe začne, ak to tu nezabalíš. Vypadni !!! Zakričala na mňa. Zmizni !!! A už sa sem nevracaj !!! Tak že predsa len mám pravdu, odvetil som. Napľula na mňa, zatiaľ čo ja som sa na ňu len usmial. Kým som ju sledoval, ako sa vytráca v zadných dverách ktoré viedli pravdepodobne asi do skladu, vôbec som si nevšimol že tí štyria chlapi sediaci pri stole, mi dýchajú zo zadu na krk. Otočil som sa a boli sme tvárou v tvár. Vôbec som si nevšimol, keď som ich sledoval za stolom ako si vychutnávajú svoje pivo, že každý z nich má cez dva metre a asi 95 kíl. Pokojne som sa usmial na ich kamenné tváre. Prišli ste si objednať ? opýtal som sa. Jeden z nich ma šmahom ruky ihneď zhodil z barovej stoličky na drevenú podlahu. Cestou na zem som silno narazil do pultu a rozbil si ústa. Bol som na zemi na štyroch a sledoval ako mi vypadol jeden zub. Opäť som sa usmial. Áno, vybral som si skvelý podnik. Napadlo ma. Postavil som sa na nohy oproti nim a boli tvárou ku mne tak blízko, že som im videl cez očí až do duše. Odpľul som na zem krv, čo mi ostala v ústach. Dáma povedala, aby si vypadol preč. Ozval sa ten najvyšší z nich. Chlapi, ja vám nechcem ublížiť. Nedáme si radšej trávu ? Spýtal som sa. Jeden z nich sa natiahol ku druhému a niečo mu pošepkal do ucha. Potom ďalšiemu a poslednému. Jeden z nich ticho povedal. Nie !!! To v žiadnom prípade nemôže byť pravda !!! Tomu najvyššiemu z nich ostal na tvári len kamenný výraz. Vypúlil na mňa posledný krát oči a silno zakričal na kamarátov. Zmiznime. To nie je možné. Kurva, veď to je on. Rýchlo vypadnime. Sledoval som ich ako sa prebíjajú jeden cez druhého von cez vchodové dvere. Dopil som whiskey, čo mi ostala. Šatkou čo tam nechala Lusy, som si utrel zakrvavené ústa. Hodil som na pult dvadsať dolárov a zmizol preč.