Iba v spomienkach
ma napĺňaš celý deň.
Si ako rozvírený prach.
No mne ponúkaš,
iba tieň.
Hľadám ťa v každej
smietke prachu.
V samote.
Niekde na
oblačnom mraku.
V búrke, ťa vidím
v tých tisícich
kvapkách. Si silnejšia
ako predstava.
Slnko moje slzy
hladká.
Počujem tvoje ticho,
ako krásne znie.
Bojujem sám,
so vzlykom.
Celé srdce po tebe
vrie.
Dúfať je zbytočné.
Kreslím ťa do snov.
Neprahnúť po tebe,
nemožné.
Si očarujúcou
tmou.
Si ako jemnosť
rannej rosy.
V spomienkách blúdim.
A nahrávam nezabudnuteľnosť
našich nocí…
-Glejdura Filip
Celá debata | RSS tejto debaty