FilipGlejdura

Áno, len tá jedinečnosť lásky, je navždy naším tvorcom. Šťastných chvíľ. Okamihov. Na ktoré nikdy nezabudneme. Len v tej úprimnej láske, sa dokážeme ráno zobudiť a čudovať sa, prečo sa smejeme. Prečo máme šťastný úsmev na tvári. A ako veľmi dokážeme byť spokojný a tak veľmi sa radovať. V Láske nájdeme čarokrásny farebný svet, hoci budeme čumieť na bielu stenu. Uvidíme tam zázrak. Pretože vieme, že sme milovaný niekým, hocikým… Nežijeme, aby sme milovali. Ale chceme milovať, aby sme mohli žiť ! Sme tak nastavený, tvárime sa, že láska je prekážka, ktorú sa ani len nepokúsime prekonať. Pretože, potrebujeme zapojiť city. (potrebujeme cítiť). Potrebujeme prejaviť naše srdce, aby nás definovalo. Ale nie… Radšej ostaneme zbabelcami. Odvrkneme nezmysel, a pokračujeme v tej falošnosti. Vitajte ľudia v realite, v dnešnej dobe. Kde toto zažívame každý deň. Necítime… Za to vieme myslieť a niekomu dokonale vyčítať nedokonalosť. Ach… naša hlúposť nás obklopuje a ešte sme na to hrdý. Máme strach prejaviť pocity, pretože ani len netušíme, aké nádherné hranice nemožného tým dokážeme pokoriť. Ani len netušíme v čom prekrásnom sa môžeme ocitnúť, ak strhneme putá „necítiť“. Tá láska je odpoveď na naše otázky, na naše životy. Tá bezbranná a nevšedná láska, je naša úloha spoločnosti. Bez nej sme slabými, nech sa cítime akokoľvek vynikajúco. Ak sme milovaný a ľúbime, toto je to, prečo sme sa narodili. Toto je to, prečo chceme žiť, cítiť, hrdo sa za seba postaviť, radovať sa, toto je to, keď okúsime dávku šťastia, ktorá sa nikdy neminie. A my budeme kráčať cez ňu stredom. Tým hustým šťastím. Tak veľmi hustým, že nebudeme dokázať chápať, ako veľmi dokážeme byť šťastný. Ale to je možné iba vtedy, ak sa budú dve osoby držať za ruku. Cítiť neporaziteľnosť, ktorú druhá osoba ešte viac obraňuje. A pozerať do očí, ktoré nebudú musieť nič vravieť. Lebo ticho bude tak hlučné, že všetko povie, vyjadrí za nich. Neodomykajme naše srdcia. Nie sú zamknuté. Stačí ak ich necháme pokojne otvoriť druhými. Ale je potrebné chápať určitú vec. Musíme chcieť, začať sa milovať sami. Musíme chcieť, bažiť po našich nedostatkoch ktoré nás robia ultrajedinečnými a ktoré musíme začať milovať. Presne tak. Milujem sa, preto že nič krajšie nemôžem urobiť. A nič krajšie neexistuje.

Okrem toho, keď sa zamilujeme a budeme milovaný…

– Glejdura Filip