Vdychujem nechcený dym
v ktorom ťa cítim.
A tvojou neprítomnosťou
som odsúdený na ďalší ťah.
Si zrniečko ostrej kvapky
ktorá padá do mňa a
roztápa púšť.
Vonku počuť ticho za dažďom.
I hluk vetra ktorý vysáva rannú rosu.
Nedávno sme v nej na sebe ležali.
A nechceli opustiť chvíľu.
Iba jemný dážď na našich telách
rozprával o dokonalej láske.
Teraz na tom mieste
môžem aspoň sledovať minulosť.
Sledujem ako sa v tráve brodí aký si pavúk
a hľadá útočisko.
Vidím, že nie som sám.
Obidvaja sme pomýlený.
On mnou a ja tebou.
On aspoň tuší že o chvíľu neprežije.
Ja sa pýtam to isté…
Ako dlho ti to bude trvať?
– Glejdura Filip
Možno máš pravdu, skúsim viacej ...
Tak to je krásne, si super! :-) ...
Fifo, vieš, mne sa veľmi páči, ...
Filip, pekne ze spominas s laskou, ...
pfuuu... ďakujem, rozpravkarka :) ...
Celá debata | RSS tejto debaty