Noc strháva závoj a zobúdza čierny smiech čo tŕnim sa na dne usmieva. Koľko snov trpko vyschne na kvapky prachu. Život gáni vzduchom a stretáva výstrely Boha. Opäť sa na mňa vyzvracal. -Glejdura Filip

Prudkým tokom vody ma naberáš. Môj odlomený breh ticho odplával. V hustom lejaku po tajme zazeráš ako ma strmý svah ostro bozkával. Cencúle visia nad hlavou a topia sa. Sme ako blesk bez čiernych mrakov. Žijeme v nenávisti no láska vracia sa ako lúče slnka do temných oblakov. Vyvierajú zo mňa tvoje dotyky úst. Pŕhliš pod hviezdami moju samotu. […]

Dosť bolo odvážnych činov hier. Prisahám už nechcem byť hrdina. Dúfam len že pri tebe stáť smiem, nech navždy trvá spoločná hodina. Dosť bolo veľkých slov o živote. Prisahám len tebe chcem básniť. Držať tvoju ruku niekde pri vode a našu iskru nekonečné zjasniť. Dosť bolo nočných modlitieb k Bohu. Prisahám len pri tebe chcem zaspávať. Túžim […]

Kde si s kým a čo robíš zvedavosť ma plieska ako bič. Čo ak náhodou, náhodou na mňa v duchu myslíš a čo ak, vážne neznamenám pre teba nič. Sám v izbe sedím a teba vyznávam čo ak aj ty túžiš mňa držať za ruku. Ale čo mám robiť zo strachom vnútri priznávam a čo ak, mám vážne u teba záruku. Čo ak obidvaja chceme to isté ale nikto neurobí […]

Láska je len očarujúca hra, kde nemožno vyhrať. Každý deň na tej istej hrane, na ostrí citov. Ktoré ťa chcú vyhnať. Prehra visí na vlásku a je viac bolestivá ako jed. To riziko je tu ale vždy. Cítiť, trpieť, smiať sa či bdieť ako medveď zimným spánkom bez jej nedostatku dotykov čo večne hynú v očiach spánku. Pred tým než nezaspím. […]

Vyschíňa potok tajomných sĺz života. Kde láska ponúka garde. A nenávisť rozbitá otázkou času vysí nad hlavou. Fanúšik smrť kričí ako o život. Ďalšiu sekundu musím vydržať. Pár zábleskov ostrých citov a láva z tela začne vyvierať. Kráčame po ostrí spomienok v zabudnutí nášho času. Z duše vyteká pramienok na zemi zakrvaveného hlasu. […]

SRDCE V ČLOVEKU SPOMÍNA. NA OSOBU ZARYTÚ V SRDCI. MOSTY PADAJÚ DO ROZBÚRENÝCH RIEK. SLNKO SVIETI IBA NA ONOM SVETE. A MILUJÚCEJ DUŠE ZRAZU NIET. – Glejdura Filip

Pre prvú lásku čo hľadí ma tmou. Za oblakmi skrýš a ja tam s ňou. Za prvé city bez zábrany. Za úprimne vyznania. Za odvážne kroky z tmy kde späť vtiahla ma. Čo vzniklo vtedy, nikdy neodíde. Čo stalo sa, nemožno zabudnúť. Čakám hlúpo kým ku mne príde, tichým tónom srdce roztrhnúť. Veď láska píše ma do slov. Do bezvedomia nočných […]

Spomínam na mdlobu, keď som jej povedal, je koniec. Spomínam na sny, keď som pochopil, že klamstvo nie je vzorec. A v tých snoch, stále jestvuje úprimná bolesť. Kam sa vytrácaš s mojím šťastím. Kam sa vytrácaš, počkaj, kým otrok zaspí. Len počkaj dievča, a ty, ty pocit zhasni. A ja uvezním ťa do ďalšej básní. Čo vznikla pod mesiacom, chlapcom […]

Vysychá kvapka tichým tónom v pahrebe ohniska. Omámeným pohľadom nočnej samoty pri vyhasinajúcej vatre sledujem padajúcu hviezdu. Zahalený mesiac sa skrýva za oblaky a pomaly zhasíname spolu. Ty v dialave prcháš pozerajúc oknom cez mokrý rukáv čo tíši zaplavené oči. Ešte chvíľu tam stoj nech vatra dohorí a po zvyšok bytia nájdi tu […]