Dážď bozkáva kvety aby sa nadýchli obloha vydychuje do dlaní svoje objatia a pocity úsmev zo slnka opadáva na okolité lúky rozbehnutý vietor sa potkýňa o stromy ktoré mu nečinne odlamujú priestor a v strede tohto a mimo ľudskej civilizácie a sveta zabúdam, že existujem. – Glejdura Filip

Roztrasené líca zaprášené hmlou zívajú do samoty čo vyzliekla tvár. Rozpršané slzy bojujúce s tmou prehĺtam ako slnko čierne mraky. Raz v noci, ťa určite roztrhám a hodím do pomykova. Nech sa stratíš v nehynúcej túžbe a ďalší deň ju polknem odznova. – Glejdura Filip

Keď si mi včera povedala do očí že som už dávno vyschol na tvojich perách začal som hľadať ďalší sklamaný pohľad neplachého dievčaťa a našiel čo dobrovoľne stíchlo v mojom objatí a bez odvážnych návrhov sme splynuli s dejom a začali ochutnávať rozkoš našich tiel. – Glejdura Filip

Prosím plytké vody nech neklamú svojou hĺbkou a nech strmé brehy objíme idea. Prosím náhly dážď aby na chvíľu ešte zmeravel v oblakoch a túlavu noc nech mi dá aspoň raz šancu nakresliť sny. Gumujem spánok a lepím smolu na spln ktorý sa so mnou rozišiel… a nie len on. – Glejdura Filip […]

Keď objímam v noci dúhu. Po lúkach kde rastú kvety. Keď v ráne zhasne slnko. A ja prosím o kúsok nehy. Ty čítaš ma ticho v riadkoch. Večer zhasneš v mojom tele. Vyhladli odpovede bez bodky. Keď sa navždy stratím v tebe. Zaspávaš na špičke pera. Keď beriem do ruky papier. A nežne opíjam sa pocitmi. Cudzie oči a láska rastie. Biely holub nad […]

Odlepujem po kúsku z tvojich očí, popálené rany na horúcom nebi a oblaky ticho plačú. Stalo sa to… Tvoj hlas navždy stíchol do našich spomienok. Široká priepasť za každou slzou, ktoré sa snažia trepotať krídlami, no bezvládne. Utíchla si. Na našich vrcholoch a do pohľadov ktoré ťa márne stretávajú po nociach v spomienke. Nemý obraz […]

Kĺžem pomaly prstom po rozochvene nahom tele. Ty potichu čakáš kým sa oddám šumu spoločného vzrušenia. Oblaky za oknom hádžu ľadovce do našej izby ony sa stihnú roztopiť skôr ako sa ich dotkne naša rozkoš a smútok z nás začína opadávať ako šišky zo stromu. – Glejdura Filip

Keď som dopil tretiu fľašu fernetu a začal chápať, ako na dievčatá, zavolal som ti a so slzami v očiach nežne povedal, že si obyčajná kurva. – Glejdura Filip

Až sa vykotúľajú moje oči z jamiek. Nad ránom čo vyhladlo mojou spoveďou. Prosím ťa pozbieraj ich keď sa doplazia za tebou, nežne odlož do vrecka a odprisahaj. Že sa do nich nikdy nepozrieš… – Glejdura Filip

Skrývam pocity v tejto básni. Podobne ako včera, keď sme sa my dvaja, spoločne ukrývali pred smútkom v spovednici. Strčil som ho do teba, povedal Bohu svoje hriechy a čakal na rozhrešenie. –Glejdura Filip