Východ slnka mi dáva päste do očí a trávu za oknom už poliala rosa ako včera ty mňa s pohárom červeného vína na moju úplne novú košeľu v tom bare kde som ťa prvý krát stretol silno som ti zahrešil… … no rýchlo ma to prešlo keď sa pozerám na teba v mojom byte a vidím ťa v tej košeli úplne nahú ako mi nesieš […]

Do pece v ktorej vyhasínala spoločná minulosť, prikurujem vlastnými kosťami. Neostalo mi ich už veľa a ty ich napriek tomu polievaš benzínom. A podkladáš ďalšie. Ja sa zatiaľ budem tváriť, že to nebolí. A otvorím ďalšiu fľašu. Ale najskôr dopijem túto báseň. Kým sa naše zamrznuté ľady budú ďalej škvariť uprostred ohňa a silno zavíjať. […]

vták Vietor mu hádzal do očí silné prsty a krídla mal zafarbené slobodou. A pozeral sa na to všetko: ako mladý milenci na lavičke dávili láskou okolité lúky a nevedomky triafali blesky do pekla… ako vyhladovaný zlodej v roztrhaných šatách kradol jablká na trhu a rozdával ich chudobným deťom… ako si bohatý pán v obleku s […]

a ony deň čo deň potia krv, čakajúc na naše vtrhnutie do ich lona… videl som tam bieleho motýľa, čo slobodne poletoval a celý svet mal pripnutý na krídlách. Videl som tam na zelenom koberci tisíce kvetov, čo hrýzol vietor ostrými a ich lupene sa osamostatňovali. Cítil som ich hĺbku vlnenia nado mnou a mávali mi a mávali. Videl […]

a čím viac slov stuhne na papieri z modrej tuhy v pere, tým je menej čo povedať. Mlčať je zakázané a ja po ničom inom netúžim. Len to napísať. Reč stráca slová lebo ich pohlcuje papier a napísané. Verše. Ale len tie pravdivé. Čiže žiadne okrem týchto. Zradil som svoje objatia venované dňom a večerom. A tým ostatným. Ale najmä Tebe. A […]

sa ich svetlá v prudkom páde dotýkajú nás a ty si nezablúdila až k môjmu domu do spálne ľahla si si a povedala naozaj ho milujem a ticho zaspala …. ja som sedel vedľa teba márne čítal zatvorené viečka a do rána som si tisíc krát potykal s vodkou a kým slnko hľadelo na inú polovicu zeme dlaňou som hľadil […]

mĺkvym výrazom tváre ale úsmevom na perách do tvojho náručia úsmev je úprimný a na ňom pribúdajú tvoje padajucé slzy ktoré mi konečne dokazujú čo si mi nikdy nepovedala ale vždy chcela a teraz začínaš chápať ako blízko a veľmi ďaleko si od toho čo chceš keď to držíš v náručí neskoro…. – Glejdura […]

Plav sa cestičkami po mojich dlaniach až na samé dno spoločných brehov. Prestaň kvíliť otoč sa ku mne rozprestri dušu a zakri nás oboch. Dotýkaj sa ma citmi no dávaj si pozor aby z nášho sveta nikto nevyčnieval. A ty, vnútro hrude vdýchni dve rieky vlej ich do mora spoj jedným prúdom a ticho zakrič. Navždy. – Glejdura Filip […]

Ráno, keď som otvoril oči a každú noc nepamätal, som videl anjela. Rozmazaný make up, kruhy pod očami viseli ako dážď z neba a v nich vyryté chodníky zo špirály. Dlhé čierne vlasy v tvare búrky a na tvári tony zaschnutých sĺz. Nič krajšie som nevidel. Anjelsky smutná tvár. Jej meno som nepoznal. Napriek tomu úplne nahá a pod […]

že mám v piči tvoju prítomnosť vedľa tej mojej tak choď preč a ja v noci si ťa pomýlim s inou a zajtra to môžeme skúsiť to predstieranie na lásku ale na bonbonieri v tvare srdiečka kurva nemám čas – Glejdura Filip