Zbieram z podlahy vykašlané muchy a topím ich vo vodke, rozliate hviezdy po stole, chlípem so slamkou v ústach, neviem ako to myslel Bukowski keď hovoril, že niekedy si tak sám až to proste dáva zmysel, nikdy mi to nedávalo zmysel, možno, že niekedy musím vypiť aj tú druhú fľašu, jedna nestačí, áno som si istý a možno, že občas treba […]

Uväznený v slovách prehĺtam tiché prémie uväznený v slovách čakám na dážď kým ťa z pier nezmyje, uväznený v slovách ryjem nechtami do stien, tie mená čo vo mne stíchli, mená tých žien. – Filip Glejdura

Konzumujem samotu v dvojdecákoch a pri šiestom sa mi zaplietaš do náručia padajúc hlbšie do môjho dna, pamätám si keď teplo tvojho dychu vlievalo do mojej krčnej tepny farby z dúhy skáčem do jazera a posielam ti kruhy na vode spočítaj ich a vynásob nulou možno ešte existujú zlomené priestory – Filip Glejdura

zabor tvoje telo do môjho pritlač perami do mojich bariér až kým sa nerozbijú nepredstavuj sa len sa do mňa podpíš nahým telom bez slov namiesto tváre a pravdy mi ukáž drzosť a nechtami zoškrab z chrbta našu rozdielnu minulosť dnes ti porozprávam príbeh o šiestom Božom prikázaní v ktorom hraješ hlavnú úlohu no na happy endy rýchlo […]

Vonku bolo bohapusté ticho za dažďom, začínalo svitať kým sa vo mne ďalej stmievalo to rozbité čo si už vlastne dávno zreciklovala slnko zachádzalo o niečo skôr ako malo vyjsť a aj tie ohorky z cigariet za mnou ktoré som hádzal do bledej trávy keď som sa vracal pred pol šiestou domov nič nehovorili hoci som čakal že mi dajú […]