Osamelý vták na oblohe uprostred krupobitia kľučkuje pomedzi blesky a hľadá kde by sa ukryl pred vlastním svedomím ortuť v krídlach mu rýchlo klesá a posledným pohľadom na slnko zanecháva po sebe len krikľavú dúhu… – Filip Glejdura

Vymyslené príbehy z budúcna som dávno prehral v kartách spolu s tými dievčatami ktoré mi noc čo noc kreslia do tela kŕče láska je dávno len ospravedlnenie za slobodný život aby sme neumierali sami so štyrmi stenami a s pár nikým nezdieľanými spomienkami hurá staň sa nevzdelancom nechaj zažiariť talent a pomaly sleduj ako ti život odpíja z pohára […]

I. Hroby mlčali ďalej a lenivá jar padala cez okná do našej prázdnej izby. Slnko už nesvietilo ako kedysi, vzduch čoraz viac naberal na váhe. II. Skúšal som prosiť vesmír o hrsť minulosti, nech napravím stratené. So zloženými rukami som sa mu spovedal, ale on mi len zatváral oči a ukazoval nemravné gestá. Že vraj som to pohnojil s inými dlho-vláskami, tak mi spätne […]