O světě do kterého nás nakreslil sám bůh já pitvám další ráno do beznaděje a čekám kdy mně zachrání tvé zore – Filip Glejdura P.S. Ospravedlňte moju češtinu. Proste mi to tak znie lepšie.

Odklepávam sneh z cigarety, v rukáve namiesto esa chladný tieň hádaj komu patrí pod neónom pijem poletujúce vločky ktoré zmývajú z jazyka posledný kúsok teba, nadýchnem sa prievanu a chorľavým hlasom sa potichu vkradnem do ďalšej krvavej bitky s lunou. – Filip Glejdura https://www.facebook.com/poeziafilipglejdura/

Hasil som na nebi kráteri stratené v priestore a čase bez nároku na víťazstvo trpel kúsok po kúsku v tvojej neprítomnosti a snažil sa pochopiť nemožné a keď som bol už tak blízko že to stačilo vysloviť rozdrvila si ma do bieleho prášku a potiahla cez nos do seba… – Filip Glejdura Moja fan page

Poskladal som hmlu do vreciek chrbtom sa otočil na spln vypil šieste pivo a napísal tú najkrajšiu báseň sny nemajú šťastné konce a ten náš ostal visieť nado mnou a roztápal sa ako dnes tie cencúle na zástavke čo mi kvapkali do tváre povedz kde je moje slnko a koľko vrások nosím v spomienkach povedz mi kde je moja venuša a ja ťa zabalím do […]