Vyčarujem spln
prebudenej noci
ukrytých snov.
…
Kráčame po zasneženej
ceste a kvapkajú
do nás svetla
hviezd.
Mesačný svit sa
odráža od padajúcich
vločiek a tie sa
vytrácajú v našom
pritúlení.
Niekde v závetrí
na zamrznutej
streche domova,
počuť vtáčí vzlyk.
Ako krásne znie,
chudák…
Závidí nám a
túži po podobnom
šťastí.
Žiara modro belasých
lámp pohlcuje snežné
vytrženie, po ktorom
kráčame.
Naše horúce srdcia
vytekajú láskou a
roztápajú ho rovno
pod nohami.
Vonku je -20
a my vrieme
dokonalosťou toho
druhého…
Vydychujeme ľadový
vzduch v ktorom
jestvuje nádej.
Otáčaš sa ku mne
a blúdim v tvojich
očiach.
Chcem ukradnúť
času túto chvíľu
a nikdy nevrátiť.
Pobozkaj ju !…
mi strieľa hlavou ale
ty si ma predbehla.
Nečakane sa zahalí zrak
a vidím niečo biele…
Nechápem.
–
Je to stena nad posteľou.
Ach..
ta hnusná utópia snov.
– Glejdura Filip
Celá debata | RSS tejto debaty