FilipGlejdura

Najväčšia chyba, bola
keď som ťa opustil,
do žil mi mráz dýcha,
a strach ma donútil.

Čierna tma, mi
lepí spomienky
pred oči, snažím
sa ich obísť, no ty
váhavo do mňa
vkročíš.

Ja vravím si že
ti to poviem,
niekedy či teraz,
zažijem tú bolesť.

Zbavím sa toho,
keď sa ma dotkneš
a povieš áno,
milovať ma môžeš.

Strácam pierka,
ktoré unášajú moje
sny s tebou, my po
vetre kráčajúc,
chvíľou letmou.

Nechcem byť hlupák,
ale musíš to vedieť.
Že som tvoj otrok,
s tebou chcem letieť.

S tebou mám nádej,
iba ty si to zaslúžiš,
povedz že aj ty po
mojich nežných
prianiach, nocami túžiš.

Chcem ti to povedať
stačí, keď mi povieš nie
potrebujem to vedieť,
či chceš, alebo len…

Nech mám istotu,
a môžem žiť ďalej,
so strateným krídlom,
bojovať stále.

Skús ma ty nájsť,
ja ti to nedokážem
vysvetliť, že prečo
po nociach nedokážem
spomienky zastaviť.

Daj môjmu krídlu šancu,
nikdy ťa už nesklame,
nech stonajúca skala z
môjho srdca vypadne.

Budem sa ústiť až dokým
sa mi nepodvolíš,
dokým tvoje oči neuvidím,
môj dych nezastavíš.

– Glejdura Filip