Koľko sklamaných dievčat vo mne.
Koľko lúčov slnka som im ukradol.
Ich slzy matne hladia po mne,
v tme čo nedýcha,
do bezvedomia som upadol.
To všetko kvôli tej prvej, čo trhá mi zrak.
Ona je inde no vo mne mihotá jej lesk.
Krásny výhľad zahaluje čierny mrak a
z očí do srdca sa sype jej záblesk.
Stromy sa pýtajú kde vietor ju odvial.
Medzi hviezdny prach do náručia Boha.
Aj jeho štipku večnosti tvoj obraz dojal, keď
prúdom pretekáš a
tvoja prítomnosť je holá.
– Glejdura Filip
Celá debata | RSS tejto debaty