FilipGlejdura

Do stredu studne padajú poranené hviezdice. V studni sa krčí nejaká čulá osoba a pár na smrť hladných potkanov. Vraj šťastný život. Usmej sa a bude dobre. Hahhaaaa tie frázy s názvom klišé chátrajú na každom stĺpe. V každom z nás… je ukrytý poklad ku ktorému neexistuje cesta. Len nekonečné bahno, čo vyparuje smútok. Ako byť šťastný ??? Nepíšem čo viem. Len to, čo som zažil. Úsmev na tvári môže byť po celý život a nemusíme byť šťastný. Radosť nie je synonymom šťastia. Ľudia pátrajú po šťastí, ktoré leží v nich. Ako neokresaná hmota na hmote. Sú ľudia, ktorý sú šťastný takmer celý život. Zažívajú krásu, lásku a majú určitý stupeň šťastia. Zobudia sa a sú radi, že vyšlo slnko. Že majú pekný život. Ako sa ho len nevedia nabažiť. No niečo im chýba. Existuje aj tá druhá strana mince. Ľudia každodenné padajúci do tej studne. Ako veľmi hlboko. Bezo dna. A už keď zistia, že sú v náručí diabla a objíma ich zlo, minútu po sekunde, začne byť lepšie. Hovno… Ešte im do žíl začne vtekať láva a z tela sa vyparovať duša. Slzy že sú prejavom smútku, ale pre nich sú slzy darom, to najlepšie čo v živote majú. Toto sú najšťastnejšie bytosti na svete. Toto sú ľudia ktorý naozaj sršia vesmírom plným šťastia. Osoby, ktoré sa dokážu tak radovať z čistého vzduchu ako larva čo sa mení ma motýľa. Lebo len títo ľudia, si dokážu vážiť vločky snehu či farebnosť sveta. Ako hlboko musíš spadnúť, aby si pochopil šťastie. Čím hlbšie, tým vyšší stupeň šťastia pochopíš. Ako môže od mala bohatý, krásny a šťastný človek chápať krásu padajúcich listov jesene, keď ho nikdy tri ročné obdobia nezakopávali pod zem ??? Nijako. Šťastie bude opätované od tvojej hĺbky smútku…
Ale zapamätaj si, že život ti nedĺži nič a svet patrí tým, ktorý sa neposerú…