FilipGlejdura

Keď pocit vystrelí náboj,
tisíce myšlienok objímu
okamih.
Keď odhodím
závoj, preteká slzami
kalich.

Kam moje sny vedieš ?
Kam moje srdce kráča ?
Otváram oči, blesky v nich.
Ako oceán v kvapke, do
mňa vrážaš.

Tvoja predstava ma objíma.
Mojím pohľadom bežíš.
Sám neviem kým som.
Možno iba mincou,
ktorú strážiš.

Možno iba mincou,
ktorá stráca hodnotu.
(Kým ju nezahodíš)

Možno iba tajným prianím,
ktoré strachom nevyslovíš.

Kam moje sny vedieš,
kam moje srdce kráča…
Tíško vo mne bdieš.

A ja,

sám seba strácam.

– Glejdura Filip